Z literárnovednej dielne – Marianna Deganutti: Border Writing as a Language Contact Literary Case

Guest lecture Border Writing as a Language Contact Literary Case / Hosťovská prednáška

22. máj 2024 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online,
v angličtine / guest lecture and discussion in English

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/81202958446?pwd=YLvL2bPN54jk6IBHgkdBJt3XkQ1qci.1
Meeting ID: 812 0295 8446
Passcode: 364610

Marianna Deganutti predstaví svoju knihu z roku 2023 s názvom Literary Multilingualism in the Borderlands. The Challenge of Trieste, ktorá vyšla vo vydavateľstve Routledge. Autorka sa v nej zameriava na literárnu viacjazyčnosť, konkrétne na zložité podmienky písania
v Terste, kľúčovom európskom pohraničí, ktoré sa nachádza na križovatke medzi latinskou, germánskou a slovanskou civilizáciou.

Podujatie sa realizuje v rámci programu IMPULZ Preklad a transfer štýlu naprieč jazykmi:
k teórii jazykového kontaktu v literatúre
(zodpovedná riešiteľka: Kelbert Rudan Eugenia, PhD). Pokračovať na Z literárnovednej dielne – Marianna Deganutti: Border Writing as a Language Contact Literary Case

Emília Perez – Martin Djovčoš: Trajektórie prekladateľstva a tlmočníctva. K ekosystému translatologického habitu na Slovensku

 

Hosťovská prednáška Emílie Perez a Martina Djovčoša
Trajektórie prekladateľstva a tlmočníctva. K ekosystému translatologického habitu
na Slovensku

29. máj 2024 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Link na pripojenie cez Zoom
https://us06web.zoom.us/j/89953279627?pwd=fzoSsCdPG2YxXUP7YblOmvEM10ySKE.1
Meeting ID: 899 5327 9627
Passcode: 611140

Prekladateľské a tlmočnícke vzdelávanie na Slovensku má dlhú tradíciu. Poznatky sa odovzdávajú z vyučujúcich na študentky a študentov prekladateľstva a tlmočníctva už viaceré  generácie, čím sa spoluvytvára obraz o spoločenskom postavení a cieli nášho povolania, ktorý len zriedka spochybňujeme. Málokedy si však kladieme otázku, „kde sme sa ako odbor vzali“ a „kam vlastne kráčame“. Cieľom prednášky je predstaviť metodiku možného skúmania dejín prekladateľstva a tlmočníctva na Slovensku a overiť niektoré priebežne identifikované zistenia. Pokračovať na Emília Perez – Martin Djovčoš: Trajektórie prekladateľstva a tlmočníctva. K ekosystému translatologického habitu na Slovensku

Ivana Kupková – Remeslo prekladu: Ako (ne)prepisujeme mená z ruskej cyriliky do slovenčiny

Hosťovská prednáška
Remeslo prekladu: Ako (ne)prepisujeme mená
z ruskej cyriliky do slovenčiny

Ivana Kupková
(Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach)

29. máj 2024 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

 

Link na pripojenie cez Zoom
https://us06web.zoom.us/j/81251144456?pwd=KhA32F5CgBqsKR2RzbK7ctwIe2ylOe.1
Meeting ID: 812 5114 4456
Passcode: 382110

Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Pri prekladaní z jazyka s inou grafickou sústavou sa riešenie jazykovo-kultúrnych otázok začína už na úrovni grafiky – najčastejšie pri prenose vlastných mien (predovšetkým mien osôb, ale aj geografických názvov). Pokiaľ ide o ruštinu, v Pravidlách slovenského pravopisu máme k dispozícii zásady prepisu ruskej cyriliky do slovenčiny. Napriek tomu sa pomerne často stretávame s tým, že sa v praxi neuplatňujú. V prípade prekladateľov z ruštiny to môže byť jednoducho neovládaním prekladateľského remesla – znalosť pravidiel prepisu by sa dala pokladať za jednu zo základných zručností prekladateľa z ruštiny, Pokračovať na Ivana Kupková – Remeslo prekladu: Ako (ne)prepisujeme mená z ruskej cyriliky do slovenčiny

Nositeľ Nobelovej ceny Wole Soyinka v Bratislave

Tento týždeň na festivale Nová dráma v Bratislave vystúpil nigérijský spisovateľ a dramatik Wole Soyinka, ktorý sa v roku 1986 stal prvým africkým nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. V edícii Divadelného ústavu práve vyšla kniha jeho piatich klasických hier v slovenskom preklade Blázni a špecialisti. Soyinka tento rok oslávi deväťdesiat rokov, ale vôbec sa vraj necíti starý. Na masterclass, ktorej sa zúčastnila aj naša kolegyňa Dobrota Pucherová, vysvetľoval, že pri písaní svojich hier sa inšpiroval antickou gréckou drámou, lebo grécky panteón a jorubský panteón sú si veľmi podobné, takisto majú veľa spoločné aj jorubská komédia a talianska commedia dell’arte, ako aj japonské divadlo Noh. O všeľudských témach a fenoménoch Soyinka rozprával so svojim typickým humorom a nadhľadom v diskusii so spisovateľom Michalom Hvoreckým.

Naša kolegyňa Dobrota Pucherová s Wole Soyinkom

Festival Nová dráma organizuje Divadelný ústav.  Celý program festivalu TU.

Prečítajte si nobelovskú reč Wole Soyinku, ktorá sa nesie v znamení protestu proti utláčaniu ľudí čiernej pleti, najmä proti juhoafrickému apartheidu: This Past Must Address Its Present

Reflexia prekladu byzantsko-slovanských liturgických textov

Katedra spoločenských a humanitných vied Gréckokatolíckej teologickej fakulty PU
v Prešove a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v Bratislave pozývajú na diskusiu Preklad byzantsko-slovanských liturgických textov ako špecifický typ transferu.

KEDY: 23. mája (štvrtok) 2024 o 10.30 hod.
KDE: Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, miestnosť Z2,
Ulica biskupa Gojdiča 2, Prešov

Reflexia prekladu byzantsko-slovanských liturgických textov sa tradične realizuje pod záštitou teológie a slavistiky. Ukazuje sa však potreba nazrieť na problematiku aj v širšom translatologickom kontexte. Na podujatí určenom pre laickú i širšiu odbornú verejnosť sa bude diskutovať o inštitucionálnych praktikách v preklade byzantsko-slovanských liturgických textov do slovenčiny (historický kontext, proces schvaľovania prekladov, štatút a úloha mediátorov, normy prekladu aj vzhľadom na spievateľnosť textov) a prekladateľskej aktivite redemptoristov, ako aj o diskurzívnych praktikách najmladšej generácie prekladateľov, ktoré prekvapivo rezonujú s myslením niektorých predstaviteľov nemeckej hermeneutiky 19. a začiatku 20. storočia (scudzujúci preklad, preklad ako cesta
k „inému“ jazyku).

Úvodné slovo prednesie a diskusiu moderuje: Pokračovať na Reflexia prekladu byzantsko-slovanských liturgických textov

Medzinárodné kolokvium Humanitné vedy v preklade – preklad humanitných vied. Otázky transferu a recepcie

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., organizuje v spolupráci s Filozofickou fakultou UK
15. a 16. mája 2025 medzinárodné kolokvium Humanitné vedy v preklade preklad humanitných vied. Otázky transferu a recepcie. Kolokvium je súčasťou výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.  Pracovné jazyky podujatia sú angličtina
a francúzština. Na vaše abstrakty  čakáme  najneskôr  do  30. júla 2024.

Výzva na príspevky / Appel à communication / Call for Papers

Formulaire d’inscription / Application Form

Nové číslo: Derrida a literatúra

eds. Marcel Forgáč ‒ Milan Kendra ‒ Alžbeta Kuchtová

Toto číslo venuje pozornosť Derridovmu uvažovaniu o literatúre a vyrovnáva sa s viacerými špecifickými otázkami, ktoré dekonštrukcia otvára v súvislosti s literárnosťou. Výskum vzťahu „Derrida a literatúra“ sa v podmienkach určovaných dekonštrukciou zároveň stáva interdisciplinárnou textuálnou analýzou. Jednotlivé štúdie sa preto zaoberajú problematikou smrti autora, autobiografického písania, okrajovosti alebo singularity literatúry (a v literatúre), ako aj rozdielom medzi filozofiou a literatúrou alebo transgresivitou literatúry. V neposlednom rade reflektujú otázky demokracie, politiky, práva, etiky či ekonómie, ktoré sa v Derridovom prístupe spájajú s pôsobením literatúry.

Z obsahu:

MILAN KENDRA ‒ ALŽBETA KUCHTOVÁ
Derrida and Literature
MARCEL FORGÁČ
Hry záhybov: Habermas, Derrida, Mukařovský Pokračovať na Nové číslo: Derrida a literatúra

Zsolt Czigányik o utopizme stredovýchodnej Európy

Guest lecture Utopia in Central Europe / Hosťovská prednáška Utópia v strednej Európe

Zsolt Czigányik
(Univerzita Eötvösa Loránda, Budapešť)

24. apríl 2024 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/86128836042?pwd=VIV0kHA5jyrW9I9BMSD6IU35nS40w9.1
Meeting ID: 861 2883 6042
Passcode: 305063

Utópia sa nachádza v priestore nikoho medzi literatúrou, sociálnou filozofiou a spoločenskými vedami, kde sa prelínajú literárne a sociopolitické faktory. Podľa historika Pétera Hanáka je stredná Európa regiónom, kde sa realita a utópia odjakživa miešali. Zsolt Czigányik bude vo svojej prezentácii skúmať oba koncepty: ako utopické literárne diela odrážajú spoločenskú a politickú realitu a ako bol tento žáner, ktorý vznikol v západnej Európe, prijatý a rozvíjaný v našom regióne. Na základe vlastného výskumu Pokračovať na Zsolt Czigányik o utopizme stredovýchodnej Európy

Johannes D. Kaminski: Die globalen Leiden des Werther

Náš kolega Johannes D. Kaminski vystúpi na pôde Goetheho inštitútu v Bratislave s prednáškou Globálne utrpenie Werthera. Podujatie organizované v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Rakúskym kultúrnym fórom sa uskutoční v pondelok 22. apríla 2024 (pondelok) o 18.00 hod.  Moderuje Adam Bžoch.

Prednáška a diskusia v nemeckom jazyku. / Vortrag und Diskussion in deutscher Sprache. Mehr Informationen auf Deutsch HIER.

Johannes D. Kaminski je štipendistom programu SASPRO 2, mobilitného programu EÚ
v rámci schémy Horizont 2020.

Zoznámte sa s publikáciou:

V závere minulého roka vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity Kaminského monografia Lives and Deaths of Werther. Interpretation, Translation, and Adaptation in Europe and East Asia. Autor v nej skúma, ako interpretácie, preklady a literárne adaptácie Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera pozmenili tento text spôsobmi, ktoré zanechali vo svetovej literatúre hlboké stopy. Kým v nemeckom kontexte ho vždy zatienil jeho autor, v Taliansku a v Číne sa vlasteneckí spisovatelia identifikovali s ťažkosťami hlavného hrdinu a prepisovali román v revolučnom duchu. Francúzskych romantikov najviac inšpiroval expresívny jazyk a podobne reagovali na text aj japonskí modernisti.

Johannes D. Kaminski

Lada Kolomiyets o prekladaní ruskej literatúry na sovietskej Ukrajine

Guest lecture The Bright and Dark Sides of Translating Russian Literature in Soviet Ukraine / Hosťovská prednáška

Lada Kolomiyets
(Taras Shevchenko National University of Kyiv, Ukraine; Visiting Professor at Dartmouth College, USA)

17. apríl 2024 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

 

Prednáška sa koná v rámci grantu VEGA Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89959349119?pwd=9JyzV0UjA4wUVQ4YuSznTwuNZxaL7C.1
Meeting ID: 899 5934 9119
Passcode: 549052

Ukrajinsko-ruské prekladové vzťahy v tzv. „spoločnom kultúrnom priestore“ v období od dvadsiatych do päťdesiatych rokov 20. storočia charakterizuje dramatický konflikt. Prekladanie z ruštiny a cez ruštinu v období od polovice tridsiatych až po polovicu päťdesiatych rokov obrazne pripomína zovretie králika veľhadom. Keď v poststalinskom období toto zovretie trochu poľavilo, vznikla nová škola prekladu, ktorá odmietala rusifikáciu. Jej hlavnými teoretikmi boli známi prekladatelia ruskej prózy Olexa Kundzič, Stepan Kovhaniuk, Maxim Rylsky a iní. Prednáška sa sústredí Pokračovať na Lada Kolomiyets o prekladaní ruskej literatúry na sovietskej Ukrajine